Input:

Zneškodňovanie odpadov

16.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.13.1.2 Zneškodňovanie odpadov

Ing. Matej Šiculiak, doc. JUDr. Boris Balog, PhD.

Zneškodňovanie odpadu je činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, a to aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie. Zneškodnením odpadu sa rozumie skládkovanie, spaľovanie odpadu bez energetického využitia a ďalšie spôsoby uvedené v prílohe č. 2

Dlhodobým negatívnym trendom nakladania s odpadmi je ich zneškodňovanie činnosťou skládkovania (D1). Od roku 2010 stúplo množstvo odpadov zneškodňovaných skládkovaním až na úroveň 5 mil. ton v roku 2013, čím podiel zneškodňovania odpadov skládkovaním na celkovom nakladaní s odpadmi presiahol úroveň 50 %. Bez energetického využitia (D10) je ročne zneškodnených spaľovaním v priemere 55 tis. ton odpadov.

Základným legislatívnym rámcom pre zneškodňovanie odpadov je zákon č. 79/2015 o odpadoch, rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES, vyhl. č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší a vyhl. č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí.

Cieľom legislatívnych úprav je predchádzať akémukoľvek negatívnemu vplyvu zneškodňovania odpadov na povrchové vody, podzemné vody, pôdu a ovzdušie, ako aj zdravie ľudí a čo najviac ho znižovať. Dosahuje sa to zavedením prísnych technických požiadaviek.

Skládkovanie odpadov by malo byť podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch tým najposlednejším riešením, keď sa už daný odpad nedá opätovne využiť, materiálovo alebo energeticky zhodnotiť, či spáliť bez energetického využitia.

Skládka odpadov

Skládka odpadu je miestom, kde sa trvalo ukladá odpad v pevnom skupenstve. Ak je úradne povolená, je riadenou skládkou. Ak vznikla bez úradného povolenia, považuje sa za čiernu skládku, resp. nepovolené uloženie odpadu.

Skládky sú rozdelené do troch kategórií: skládky nebezpečného odpadu, skládky odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a skládky inertného odpadu (odpad, ktorý sa nerozloží, ani sa nedá spáliť, ako je štrk, piesok a kameň).

Príprava skládky odpadov

Subjekt, ktorý chce vybudovať a prevádzkovať skládku odpadov, musí predovšetkým zvážiť jej opodstatnenie v regióne, vykonať bilanciu odpadov a ekonomickú analýzu a zabezpečiť si značné finančné prostriedky (malé skládky sú ekonomicky nevýhodné a nie sú schopné plniť náročné kritériá). Potom nasleduje výber vhodnej lokality. Toto štádium prípravy skládky odpadov sa hodnotí v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. EIA). Záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie je podkladom pri územnom rozhodovaní. V Slovenskej republike sa takéto posudzovanie vykonáva od roku 1994, kedy vstúpil do platnosti prvý zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (č. 127/1994 Z. z.).

Ďalšia etapa prípravy skládky odpadov - projekt, stavebné povolenie, súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov a pod. - bola do polovice roka 2003 v kompetencii stavebných úradov a bývalých okresných úradov (odborov životného prostredia). Od augusta 2003, v zmysle zákona o IPKZ, prebrala tieto kompetencie Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorej odbory integrovaného povoľovania a kontroly v jednotlivých inšpektorátoch životného prostredia vykonávajú okrem kontrolnej činnosti tiež povoľujúcu činnosť a sú aj špeciálnymi stavebnými úradmi. V zmysle tohto zákona sa povoľujú skládky odpadov, ktoré môžu prijať viac ako 10 t odpadov za deň, alebo majú celkovú kapacitu väčšiu ako 25 000 t, s výnimkou skládok na inertný odpad. Tieto skládky odpadov nemôžu byť po 30. októbri 2007 v prevádzke bez integrovaného povolenia.

V súlade s citovanou vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 372/2015 Z. z. skládky odpadov delíme na 3 triedy:

- skládky odpadov na nebezpečný odpad - odpady, ktoré majú jednu nebezpečnú vlastnosť alebo viac nebezpečných vlastností,

- skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný – za odpad, ktorý nie je nebezpečný, sa na účely skládkovania považuje odpad, ktorý nemá žiadnu nebezpečnú vlastnosť,

- skládky odpadov na inertný odpad - inertný odpad je odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu životného prostredia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a znečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musia byť zanedbateľné a nesmú ohrozovať kvalitu povrchových alebo podzemných vôd. Limitné hodnoty látok nesmú prekročiť hodnoty ukazovateľov pre triedu vylúhovateľnosti I podľa prílohy č. 1. vyhlášky č. 382/2018 Z. z.

Trieda skládky

Od triedy skládky odpadov závisí aj jej povinné technické zabezpečenie. Aby mohla byť skládka odpadov povolená, musí mať predovšetkým vybudovaný tesniaci systém, v závislosti od triedy skládky odpadov, ktorý pozostáva z ílového tesnenia a z fólie z vysokohustotného polyetylénu (HDPE). Ďalej musí mať drenážny systém priesakových kvapalín so zbernou nádržou (na zachytávanie zrážkových vôd, ktoré prenikli uloženým odpadom), drenážny systém skládkových plynov a zariadenie na ich ďalšie spracovanie (tam, kde je uložený biologicky rozložiteľný odpad a je predpoklad vzniku skládkových plynov), odvodňovací systém povrchových vôd a monitorovacie systémy podzemných vôd a skládkových plynov, ktoré sa pravidelne vyhodnocujú. Mnohé skládky odpadov majú zabudované aj systémy na monitorovanie

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: